Už od detstva ma priťahovali dva druhy technológií – počítače a fotoaparáty / videokamery. Svoj prvý počítač som dostal asi ako 6-ročný. Čo sa týka fotenia, tak svoje prvé foto som spravil na ujovej svadbe (žeby predzvesť?) ako 7-ročný s foťákom mojej tety.

Nevyšlo mi to tak, ako by som si to predstavoval, ale ten proces okolo toho – namier foťák, podrž prst a stlač spúšť, bol magický.

Samozrejme, v tej dobe už fotografie bežne vyvolávali fotolaby, takže o tú druhú čarovnú časť (o ktorej spieva stará škola fotografov) – vyvolávanie filmu, som prišiel. No napriek tomu to bolo super vidieť svoju fotografiu vyhotovenú v presnom momente a zmrazenú naveky. Svadba bola v roku 1993 a tú fotku mám doteraz. Hoci ju pokazila ruka čašníka :-).

Svojú prvú “umeleckú” fotku som spravil asi ako 13-ročný. Cez letné prázdniny som sa ráno zobudil a odfotil východ slnka nad susednou bytovkou. Spravilo to veľmi zaujímavý efekt “svätožiary” a keď sa táto fotografia omylom dostala do albumu mojej sestry, každý ju za ňu chválil. Musel som potom uviesť na pravú mieru, kto je jej naozajstný autor :-).

Počas strednej školy som objavil čaro programu Photoshop (aký to rozdiel oproti Microsoft Paintbrush) a neskôr som sa na prácu s ním zameral. Fotomanipulácie, webdesign, proste všetko, čo sa s grafikou dalo robiť. A v pozadí stále blikala malá diódka – fotenie. Využíval som všetko, čo som mal po ruke – sestrin kompakt Olympus, ktorý si kúpila z USA alebo mobilný telefón s nízkym rozlíšením.

Photoshop som aktívne využíval aj keď som mal kapelu s veľkou ašpiráciou, ktorá sa minula svojmu cieľu. Naučil som sa však ohľadom vizuálnej stránky mnoho a vďaka spolupráci s fotografom, ktorý nám fotil promo fotky a koncerty (pozdravujem Marius Sachtikus!) aj o svete fotenia.

V roku 2014 sme si s manželkou (vtedy ešte priateľkou) kúpili prvú digitálnu zrkadlovku. A potom som len začal fotiť a fotiť a upravovať v Photoshope a fotiť, až som sa dostal k foteniu svadieb, portrétov a umeleckých fotiek.

Ak by som mal uviesť dva dôvody, prečo fotím, tak by som ich rozdelil nasledovne – portréty a umelecké fotky fotím pre to, lebo chcem zachytiť krásu. A svadby zasa pre to, aby som zachytil moment v čase, ktorý sa už nikdy nebude opakovať a ktorý si ľudia budú mocť pripomenúť aj o 26 rokov neskôr.

Začiatky sú vždy ťažké. Ale keď v tom človek cíti vášeň a napĺňa ho to, tak vie nájsť spôsob, ako prekonať prekážky a neustále sa zdokonaľovať.